Prvé zmienky o vzdelávacích zariadeniach v našom meste pochádzajú zo stredoveku. Slovenské školstvo v Komárne je však oveľa mladšie. Dejiny nášho gymnázia sa začali odvíjať až v čase prvej Česko-slovenskej republiky.

V roku 1927 sa ozvali prvé hlasy za zriadenie gymnázia pre slovenské deti. Trvalo však dlho, kým sa táto požiadavka stala skutočnosťou. Až po takmer desiatich rokoch zamietania žiadostí bolo napokon 27. mája 1936 prípisom č. 5808/36-II. Ministerstva školstva a národnej osvety zriadené reálne gymnázium s úradným názvom Štátne česko-slovenské reálne gymnázium v Komárne. Škola mala dokonca aj vlastnú budovu, postavenú špeciálne na tento účel. Bola to budova dnes už bývalej očnej nemocnice na Záhradníckej ulici. Za dočasného správcu školy bol vymenovaný Ján Fraštia.

Prvý školský rok 1936/37 sa začal iba s dvoma triedami s 80 žiakmi. Na základe zriaďovacej listiny však mali byť postupne otvárané ďalšie triedy tak, že do školského roka 1943/44 malo byť otvorených všetkých osem tried gymnázia.

Do sľubného vývoja školy veľmi negatívne zasiahli udalosti pre Česko-Slovensko takého tragického roka 1938. Na základe Viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938 bolo mesto Komárno pričlenené k Maďarsku. Toto rozhodnutie násilne ukončilo vývoj mladej školy. Štátne česko-slovenské reálne gymnázium v Komárne s okamžitou platnosťou zaniklo.

8. mája 1945 sa pre Európu skončili hrôzy 2. svetovej vojny. Mier priniesol pre naše mesto veľké zmeny. Komárno sa opäť stalo súčasťou Česko-slovenskej republiky, čo znamenalo nádej aj pre naše gymnázium.

1. septembra 1945 bolo výmerom Povereníctva školstva a osvety zo dňa 17. augusta 1945 č.83863/45-III-3 bývalé Štátne česko-slovenské reálne gymnázium v Komárne obnovené. Za dočasného riaditeľa obnovenej školy bol vymenovaný Martin Červenka.

Nový začiatok bol spätý s dôležitou zmenou. Namiesto budovy na Záhradníckej ulici bola gymnáziu pridelená budova bývalého benediktínskeho gymnázia na Ulici biskupa Királya (sídlo dnešného Gymnázia H. Selyeho). Pridelená budova však bola vojnou veľmi poškodená a zároveň v nej boli ubytované vojská Červenej armády až do neskorej jesene roku 1945. Takže bolo treba hľadať náhradné riešenie. Stala sa ním budova bývalej dievčenskej meštianskej školy na Pohraničnej ulici (dnes budova Základnej školy).

V prvom povojnovom školskom roku 1945/46 bol otvorený 1., 2. a 3. ročník gymnázia so 143 žiakmi. Do novembra 1945 bol otvorený už aj 4. a 5. ročník, vďaka čomu sa počet žiakov zvýšil na 240. Posledné tri ročníky gymnázia však nemohli byť otvorené pre nedostatok priestorov.

V nasledujúcom školskom roku 1946/47 sa zvýšil počet žiakov gymnázia vďaka rozširovaniu o ďalšie ročníky. Už od septembra 1946 bol otvorený 6. ročník a na žiadosť rodičov sa od novembra rozbehlo vyučovanie aj v 7. a 8. ročníku. K tomuto školskému roku sa viažu aj vôbec prví absolventi maturitnej skúšky v slovenskom jazyku v Komárne.

Spoločenské zmeny, ktoré priniesli nasledujúce roky, zasiahli aj do života našej školy. Prvé mesiace školského roka 1947/48 znamenali pre školu ešte pozitívne zmeny - vyriešenie priestorových ťažkostí.

Pri príležitosti osláv výročia vyhlásenia Česko-slovenskej republiky 28.októbra 1947 bola odovzdaná do bezplatného užívania opravená budova gymnázia. Škola sa teda presťahovala do svojej budovy na Ulici biskupa Királya. Odstránenie provizória malo pozitívny vplyv aj na vývoj počtu žiakov gymnázia. V školskom roku 1947/48 ich bolo 393 a ich počet sa stále zvyšoval.

Komunistický prevrat vo februári 1948 vyvolal zmeny aj v školstve. Na konci školského roka 1947/48 bol schválený jednotný školský zákon. 1. septembra 1948 boli zákonom č. 95/1948 Zb. zriadené štvorročné gymnáziá a ich prvé ročníky boli pretvorené na stredné školy II. stupňa, vďaka čomu sa aj naše gymnázium zmenilo z osemročného na štvorročné.

V nasledujúcich rokoch sa zvyšoval počet tried a žiakov, keďže boli otvárané paralelné triedy v jednotlivých ročníkoch.

Aj v týchto povojnových rokoch boli žiaci gymnázia veľmi aktívni, predovšetkým v oblasti kultúry a športu. Zároveň to boli roky, kedy sa organizovalo množstvo brigád a časť žiakov pracovala aj na stavbe Trate mládeže.

Výrazná zmena vo vývoji školy nastala v školskom roku 1952/53. Gymnázium bolo začlenené do jedenásťročnej strednej školy (JSŠ). Zmenilo sa aj sídlo školy. V pôvodnej budove na Ulici biskupa Királya ostala JSŠ s vyučovacím jazykom maďarským a naša JSŠ sa presťahovala do budovy na Pohraničnej ulici (dnes ZŠ). V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi vzrástol aj počet žiakov školy, ktorá už mala 35 tried dennej formy štúdia a 9 tried večernej formy štúdia. Riaditeľom školy bol od školského roka 1952/53 Ján Miškovic. V roku 1959 sa stal riaditeľom JSŠ Eduard Šebo.

Ďalšia zmena v rezorte školstva, ktorá sa dotkla aj našej školy, prišla v roku 1960. Na základe 3. školského zákona č.186/1960 bola JSŠ rozdelená na základnú deväťročnú školu a strednú všeobecnovzdelávaciu školu (SVŠ). Opäť sa menilo aj sídlo školy. SVŠ bola pridelená budova bývalej chlapčenskej meštianskej školy, ktorú po roku 1945 užívala stredná priemyselná škola. Takže od roku 1964 až doteraz sídli naše gymnázium v rovnakej budove na Pohraničnej ulici.

V 60. rokoch 20. storočia sa naša škola veľmi pekne rozvíjala. Keď však rozvodnený Dunaj v júni 1965 pretrhol na viacerých miestach hrádze, zastavil sa život aj v nej. Žiaci a pedagógovia pomáhali ako vedeli - zúčastňovali sa na záchranných prácach. Školský rok 1965/66 sa začal až v polovici septembra 1965 a vyučovalo sa na zmeny, pretože v budove školy mali vyučovanie aj žiaci SVŠ s vyučovacím jazykom maďarským. V ich budove boli až do januára 1966 umiestnení obyvatelia evakuovaní z dedín postihnutých povodňou.

Obrodný proces v Česko-Slovensku spätý s rokom 1968 vyburcoval aj žiakov nášho gymnázia k mimoriadnej aktivite v rôznych oblastiach spoločenského života. Spoločenské zmeny mali blahodarný vplyv aj na výchovno-vzdelávací proces. Priniesli zlepšenie a skvalitnenie materiálno-technického vybavenia školy.

V školskom roku 1969/70 sa SVŠ stala opäť gymnáziom, pričom v 1. ročníku čakala žiakov novinka - triedy boli rozdelené podľa zamerania na triedy s prírodovedným a triedy s humanitným zameraním. V tomto trende škola pokračovala niekoľko nasledujúcich rokov. Veľmi populárne a žiadané boli triedy s humanitným zameraním.

Nasledovali roky, kedy sa neustále zvyšoval počet žiakov a kládli sa stále vyššie nároky na kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu. Škola však aj napriek novej prístavbe zápasila s priestorovými ťažkosťami a musela využívať cudzie priestory. Štyri triedy boli až do konca 80. rokov umiestnené v budove gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským.

Po novembrových udalostiach roku 1989 aj naša škola prechádzala závažnými zmenami. Okrem toho, že sa stala apolitickou, v roku 1991 získala právnu subjektivitu. Znamenalo to väčšiu slobodu a tiež väčšiu zodpovednosť v rozhodovaní a každodenných záležitostiach a o budúcom smerovaní školy.

V porovnaní s predchádzajúcimi desaťročiami sa čiastočne menil aj charakter nášho gymnázia, čo sa ukázalo predovšetkým v zmenenej skladbe predmetov.

V školskom roku 1990/91 bol zavedený nový učebný plán, na základe ktorého boli niektoré predmety zrušené (napr. odborné predmety, branná výchova a pod.) a zaviedlo sa vyučovanie nových predmetov, ako napr. estetická výchova.

Dôležitou premenou prešlo vyučovanie cudzích jazykov. Aj pred rokom 1989 sa žiaci gymnázia vzdelávali v cudzích jazykoch. Boli to ruský, anglický a nemecký jazyk, pričom štúdium ruského jazyka bolo povinné. Nový učebný plán zaviedol pre žiakov princíp dobrovoľnosti vo výbere cudzieho jazyka. Dnes si naši žiaci môžu vybrať z anglického, francúzskeho, nemeckého a španielskeho jazyka. Nedostatok kvalifikovaných učiteľov cudzích jazykov, s ktorým škola zápasila dlhé roky, je už minulosťou. Všetky cudzie jazyky vyučujú kvalifikovaní učitelia.

Nový učebný plán vyšiel v ústrety požiadavkám žiakov a rodičovskej verejnosti aj rozšírením počtu povinne voliteľných predmetov (seminárov) v 3. a 4. ročníku. V súčasnosti si žiaci 3. ročníka môžu vybrať z ôsmich a žiaci 4. ročníka z desiatich povinne voliteľných predmetov.

Od školského roka 1993/94 sa postupne zavádzalo vyučovanie etickej výchovy v alternácii s náboženskou výchovou.

Zásadnú zmenu vo vývoji našej školy znamenalo zavedenie novej formy štúdia - osemročného štúdia. Prvý ročník bol otvorený v školskom roku 1993/94 a prví absolventi osemročného štúdia opustili školu v školskom roku 2000/2001. Každý školský rok sa v našom gymnáziu otvára jedna trieda osemročného štúdia.

Rok 1995 predstavoval v dejinách nášho gymnázia významný medzník. Ministerstvo školstva SR prepožičalo Gymnáziu v Komárne čestný názov Gymnázium Ľudovíta Jaroslava Šuleka v Komárne s platnosťou od júna 1995.

Po novembri 1989 okrem zmien vo výchovno-vzdelávacom procese nastali zmeny aj vo vedení školy. Od roku 1959 bol riaditeľom školy Eduard Šebo. V roku 1990 odišiel do dôchodku a do funkcie riaditeľky školy bola zvolená Mgr. Alica Koczianová. Riaditeľkou bola v rokoch 1990-1997. Od školského roka 1997/98 je riaditeľom školy Mgr. Ondrej Gajdáč. Vedenie školy dopĺňajú dve zástupkyne riaditeľa školy - Mgr. Mária Kubíková - zástupkyňa pre výchovno-vzdelávaciu prácu a Mgr. Mariana Dubranová - zástupkyňa pre ekonomické činnosti.

Ostatnou zásadnou zmenou vo výchovno-vzdelávacom procese nášho gymnázia bolo zavedenie novej koncepcie maturitnej skúšky od školského roka 2004/2005. Maturitná skúška sa podstatne zmenila. Každý žiak musí povinne maturovať z piatich predmetov a skúška z každého predmetu sa skladá z externej a z internej časti. Zároveň si žiak vyberá v každom predmete z dvoch stupňov náročnosti - z A úrovne a z B úrovne. V porovnaní s predchádzajúcimi desaťročiami je maturitná skúška podľa novej koncepcie síce náročnejšia, ale zároveň umožňuje objektívne hodnotenie a perspektívne by mala nahradiť prijímacie skúšky na vysoké školy.

Naše gymnázium sa za posledných 15 rokov neustále menilo a rozvíjalo. Čo sa však nedarilo vyriešiť, bol už niekoľko desiatok rokov pretrvávajúci nedostatok priestorov. Škole chýbali učebne, odborné učebne, kabinety. Od 90. rokov boli najmenej štyri triedy (niekedy až šesť) umiestnené v budove Zdravcentra. Ako jediné riešenie sa javil projekt na vybudovanie nadstavby v podkrovných priestoroch budovy gymnázia. Projekt bol hotový niekoľko rokov, kým sa začalo s prestavbou. V roku 1998 sa práce konečne začali, ale postupovalo sa pomaly, pretože tok financií často viazol. Zároveň s prestavbou sa upravovalo a skrášľovalo okolie školy a školský dvor.

Napokon bolo takmer sizyfovské úsilie vedenia školy korunované úspechom. V decembri 2004 bola nadstavba dokončená a slávnostne odovzdaná do užívania. Naše gymnázium získalo tri nové učebne, tri odborné učebne a laboratórium, sedem kabinetov a zasadaciu miestnosť. Po takmer 30 rokoch je konečne celá škola pod jednou strechou.

V súčasnosti sa v našom obnovenom a rozšírenom gymnáziu pod vedením 40 pedagógov vzdeláva 521 žiakov.