Ľudovít Jaroslav Šulek kresba akad. sochárky Ľudmily Cvengrošovej

Slovenský martýr - Ľudovít Jaroslav Šulek sa narodil 12. 9. 1822 v Sobotišti v národne uvedomelom prostredí rodiny evanjelického kňaza a učiteľa Jána Šuleka. Ľudovít Šulek v roku 1841 začal študovať na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu sa prvýkrát stretáva s Ľudovítom Štúrom. A práve Štúr bol tou osobnosťou, ktorá mala rozhodujúci vplyv na rozvoj osobnosti mladého Ľ. Šuleka. Boli to hlavne tézy Heglovej filozofie protikladov. Šulek si pozorne zapisuje do svojho denníka množstvo poznámok, hlavne výrokov Ľ. Štúra, ktorý sa stal jedným z významných prameňov Šulekových názorov na dianie na Slovensku a na kvasenie v Uhorsku. Šulek aktívne pôsobil v Slovanskom ústave, kde pôsobil aj Štúr. Na pôde ústavu odznievali prednášky, básne slovenských básnikov, kultúrno-politické prejavy alebo vlastné prednášky študentov lýcea. V Šulekovi vyzrel mladý muž so záujmom o publicistiku. Šulek v roku 1843 ukončil svoj denník a ďalšie krátke obdobie jeho života ostáva medzerovité a máme len kusé správy o jeho činnosti. Možno by bol denník ukončil, podobne ako ostatní národovci po meruôsmych revolučných rokoch, aby verejnosť oboznámil s jednou dôležitou etapou vývoja Slovákov v 19. storočí. Podobne v kusých zlomkoch sa nám zachovala aj jeho básnická tvorbe. Dňa 13. marca 1845 Šulek prichádza pokračovať v štúdiu evanjelickej teológie do Halle. Dňa 1. 8. 1845 sa zjavuje prvé číslo Štúrových novín, kde Šulek prispieva svojou prvou informáciou o národných oslavách na Javorine, kde účastníci zapálili vatru, prednášali básne a zaspievali večernú nábožnú pieseň. Od roku 1846 sa Šulek stáva Hurbanovým kaplánom v Hlbokom. Ľudovít si všimol nevšednú Hurbanovu aktivitu vo funkcii dekana. Šulek sa zapájal do domácich zložiek národnej práce zakladaním knižníc, spolkov miernosti a nedeľných škôl. Mnohokrát musel zastupovať Hurbana v kňazských povinnostiach.

Pamätná tabuľa na priečelí budovy školy

Vydaním marcových zákonov, ktoré nebrali do úvahy základné práva nemaďarských národov, sa situácia v Uhorsku vyhrotila. Vedúce osobnosti národa nabádali organizovať ľudové zhromaždenia s cieľom poradiť sa o Žiadostiach slovenského národa, ktoré obsahovali okrem jazykovo-kultúrnych požiadaviek aj sociálne požiadavky ľudu žijúceho na kopaniciach. Preto dňa 28. 4. 1848 Hurban a Šulek v Brezovej pod Bradlom zorganizovali veľké zhromaždenie, kde prišlo asi 3000 ľudí a predniesli Žiadosti slovenského národa. Potom bolo zvolané ešte celonárodné zhromaždenie do Liptovského Mikuláša, kde Ľ. Šulek a J. Bôrik boli delegovaní odovzdať žiadosti stoličnému notárovi do Nitry, sídla župy ako Nitrianske žiadosti slovenského národa.

Na zhromaždení v Nitre Šulek informuje o Žiadostiach slovami "Slovákom vyšla hviezda a prišla doba, v ktorej si budú môcť vydobyť svoje práva". Šulek spolu s Bôrikom boli lapení a odvedení do zajatia. Napriek mnohým vyjednávaniam za ich prepustenie sa vyšetrovanie preťahovalo a väznených neprepustili. Bôrik mal viac šťastia ako Šulek, lebo pre podozrenie z duševnej choroby sa dostal do nemocnice, odkiaľ utiekol. Šulek väznený bez rozsudku zomrel 17. júna 1849 v kazematách komárňanskej pevnosti, keď tu sídlila maďarská domobranecká armáda pod vedením Juraja Klapku. Tvrdenie, že zomrel na choleru neobstojí, nakoľko v meste už pol roka nebolo cholerovej nákazy. Zrejme zomrel na zlé zaobchádzanie, ale to si väznitelia nechceli priznať.

Zomrel nádejný slovenský vlastenec, ktorý mal predpoklad a vzdelanie pre vedeckú prácu, publicistickú činnosť a básnickú tvorbu. Vo svojom krátkom ale činnom živote sa usiloval o zabezpečenie národného vývoja Slovákov v osudovo nepriaznivých pomeroch.