Začiatky školstva v Komárne

  Prvé slovenské gymnázium v Komárne

  Zriaďovacia listina ústavu

  Umiestnenie ústavu

  Obnovené gymnázium

  Stredná všeobecnovzdelávacia škola

  Gymnázium

  Čo priniesol november 1989

  Priestorové problémy

Je samozrejmé, že všeobecný rozmach mesta bol podložený rozvojom tunajšieho školstva. Už v rokoch 1562-1563 protestantský potulný kňaz Gál Husár začal s vyučovaním. Ale na viacnásobnú urgenciu ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha musel z mesta odísť. Roku 1594 sa spomína na škole reformovanej cirkvi učiteľ Baltazár Marcus. V roku 1606 vzniklo v meste kolégium reformátorov, ale to do roku 1672 nemalo stále sídlo. Vyučovalo sa tu podľa Trotzenderfovho školského systému, prednášala sa tu aj poetika, rétorika, logika a teológia. Dnešná budova kolégia na Jókaiho ulici pochádza z roku 1796 a kedysi to bola skutočne chýrna škola, učilo sa tu mnoho známych osobností (Jókai, Petöfi), medzi nimi aj niektorí Slováci. Škola v roku 1852 stratila právo verejnosti a zanikla. V roku 1625 založil jágerský biskup Jakusith v meste gymnázium, ktoré daroval jezuitom. Po zrušení tejto rehole v roku 1773 zaniklo. Po reštaurácii reholí v roku 1802 začali na ňom vyučovať benediktíni. Gymnázium pôsobí dodnes, s prestávkou v rokoch 1945-1990. Tu vyučoval v rokoch 1927-1928 významný maliar, grafik a ilustrátor Karol Ondreička. V roku 1899 bola v Hadovciach (dnes sú Hadovce časťou mesta) založená dvojročná roľnícka škola, dnes síce v inej forme, ale pôsobí dodnes. V roku 1919 bola k nej pripojená slovenská časť. V meste vzniklo viacero pekných školských budov, všetky v secesnom slohu - na Pohraničnej ulici v roku 1893 katolícka dievčenská škola, na Palatínovej ulici katolícka chlapčenská škola v roku 1896, na ulici biskupa Királya benediktínske gymnázium v roku 1908, ku ktorému patril internát Mariánum, na Sennom trhu chlapčenská meštianska škola v roku 1910. V roku 1922 vzniká v Hadovciach jednoročná gazdovská škola, v roku 1935 v meste jestvoval ústav reformovanej cirkvi. Stále ale chýbala slovenská škola stredného typu.

Bývalá dievčenská škola, dnes základná škola na Pohraničnej ulici

Už v roku 1927 sa ozvali prvé hlasy na zriadenie slovenského gymnázia v Komárne. Ministerstvo školstva však žiadosť zamietlo, a tak bola podaná žiadosť na zriadenie pobočky pri Maďarskom rímsko-katolíckom gymnáziu. Daromné boli aj ďalšie žiadosti, Praha bola ďaleko a zrejme mala iné starosti. Až na popud Ústredia slovenskej ligy sa rozsvietil plamienok nádeje. 27. mája 1936 prípisom č. 5808/36-II. referent Ministerstva školstva a národnej osvety oznámil, že ministerská rada sa 15. mája uzniesla zriadiť v školskom roku 1936/1937 reálne gymnázium v Komárne. Povolená bola prvá trieda s tým, že ostatné sa budú vytvárať postupne. Ale na podnet rodičov sa od 31. októbra 1936 vyučovalo aj v druhej triede, napriek prvému odmietnutiu ministerstva. A tak do školského roku 1943/1944 malo byť otvorených všetkých osem tried. Gymnázium malo úradný názov "Štátne československé reálne gymnázium v Komárne". Ale škola nemala vlastnú budovu, a tak prvá trieda bola umiestnená v Maďarskej meštianskej škole chlapčenskej a druhá trieda v Maďarskom rímsko-katolíckom gymnáziu, riaditeľňa a zborovňa boli umiestnené v meštianskej chlapčenskej škole, zborovňa bola spoločná s učiteľským zborom meštianskej školy. Kancelária riaditeľstva bola v kabinete prírodopisných zbierok. Dočasným správcom bol Ján Fraštia, ktorý vyučoval matematiku, Jaroslav Beroušek bol dočasným štátnym profesorom (vlastiveda, zemepis, prírodopis, telesná výchova, telesná výchova dievčatá I. a II. triedy). Emília Oberučová bola dočasná štátna profesorka (československý jazyk, nemčina, dejepis), triedny I. triedy Ignác Belica bol kaplánom, výpomocným katechétom (rímsko-katolícke náboženstvo). František Suchý bol riaditeľom meštianskej školy, výpomocným učiteľom (Sp). Na konci školského roka 1937/38 odišla Emília Oberučová a prišli Eíigius Menke, suplujúci štátny profesor, triedny III. triedy (nemčina, latinčina, dejepis, telesná výchova) a Jaroslav Svoboda, suplujúci štátny profesor (československý jazyk, zemepis), triedny I. triedy.

Je až neuveriteľné, aké aktívne bolo gymnázium v mimoškolskej činnosti. Organizovali sa oslavy slobody na pamiatku M. R. Štefánika, narodeniny E. Beneša. Populárne boli rôzne náučné prednášky o významných osobnostiach, ale aj o zdravovede, študenti sa radi zúčastňovali telovýchovných hier. Osobitnou kapitolou boli vlastivedné výlety do rôznych krajov Slovenska (Banská Bystrica, Žilina, Trenčín, Ružomberok, Bratislava, Červený Kameň, Zlaté Moravce) a aj do okolia Komárna. Veru, aj dnes by bolo čo závidieť. V školskom roku 1936/37 školu navštívil Dr. Emil Franke, minister školstva a národnej osvety, Bohuslav Tesař, inšpektor telesnej výchovy, Miroslav Stlárik. V ročníku 1937/38 to boli Antonín Hrazdil, ministerský radca, Miroslav Dobeš, ministerský radca, Bohuslav Tesař, inšpektor telesnej výchovy a Dr. Štefan Leštár, miestny farár. Veľmi aktívne bolo rodičovské združenie pod vedením Bohuslava Vegra, riešilo mnohé problémy ústavu. Toľko je potrebné spomenúť o prvom slovenskom gymnáziu v Komárne, šťastie, že sa zachovali dve tlačené výročné správy z rokov 1936/37 a 1937/38. Keby sa nezachovali tieto vzácne zažltnuté stránky, nič by sme nevedeli o jestvovaní tejto školy, iste významnej v dejinách školstva Slovákov na južnom Slovensku. Iste sa začalo vyučovať aj v ročníku 1938/39, ale podľa rozhodnutia I. viedenskej arbitráže Komárno pripadlo Maďarsku a slovenské gymnázium v Komárne zaniklo s okamžitou platnosťou. A tak postupne rozhárajúci sa plamienok nádeje zhasol. Bolo treba čakať dlhých sedem rokov.

Ministerstvo školstva a národnej osvety vynesením z 27. V. 1936 č. 68.251/1936-II/2. oznámilo sem, že usnesením ministerskej rady z 15.V. 1936 bolo s platnosťou od počiatku šk. roku 1936/37 zriadené v Komárne čsl. r. g., ktoré bude mať úradný názov: "Štátne československé reálne gymnázium v Komárne". V šk. r. 1936/37 bude otvorená prvá trieda. Ostatné triedy budú otvorené postupne, a to každým rokom najbližšia vyššia trieda, takže v šk. r. 1943/44 nový ústav bude mať všetkých osem tried. Zápisy a prijímacie skúšky do prvej triedy menovaného ústavu budú ešte pred prázdninami šk. roku.

          Za ministra: Ballo, v.r.

Ministerstvo školstva a národnej osvety vynesením zo dňa 12.októbra 1936, čís. 128.487/36-II/2, oznámilo sem, že podľa prípisu predsedníctva ministerskej rady zo dňa 25.septembra 1936, číslo 20.164/36-m.r. bolo na schôdzi ministerskej rady, konanej dňa 24.septembra 1936, usnesené, aby s platnosťou od začiatku škol. roku 1936/37, t.j. odo dňa 1.septembra 1936 bola pri novozriadenom štátnom čsl. reálnom gymnáziu v Komárne zriadená a otvorená aj II. postupná trieda. Ministerstvo školstva a národnej osvety prevádzajúc toto usnesenie vlády, pozmeňuje a doplňuje svoj výnos zo dňa 27.mája 1936, čís. 68.251/36-II/2, a stanovuje:

1. že novozriadený ústav nesúci úradný názov "Štátne československé reálne gymnázium v Komárne" bude v školskom roku 1936/37 otvorené prvou a druhou postupnou triedou,

2. v každom ďalšom škol. roku bude doplnený jednou najbližšie vyššou tak, že v škol. roku 1942/43 bude mať všetkých osem kmeňových tried.

Na podklade citovaného vynesenia ministerstva školstva a národnej osvety ukladám tamojšiemu riaditeľstvu, aby do spomenutej druhej postupnej triedy boli ihneď prevedené zápisy a bola sem podaná správa o počte zapísaných žiakov.

          Za ministra: Dobeš, v.r.

I. trieda, zborovňa a riaditeľňa boli umiestnené v budove obecnej maďarskej meštianskej školy chlapčenskej, zborovňa bola spoločná s učiteľským zborom tejže školy a kancelária riaditeľstva ústavu bola v kabinete prírodopisných zbierok, II. trieda bola umiestnená v budove benediktínskeho maďarského gymnázia.

Zápis a prijímacie skúšky do I. triedy na školský rok 1936/37 zo dňa 26., 27. a 30. júna 1936 previedol Emanuel Kettner, štát. profesor štát. čsl. reál. gymnázia v Nových Zámkoch, a do II. triedy boli prevedené 29., 30. októbra 1936. Školský rok 1936/37 bol zahájený 1. septembra 1936, žiactvo sa zúčastnilo slávnostných božích služieb, potom zat. správa prehovoril žiactvu o význame ústavu, prečítal a vysvetlil školské pravidlá, usporiadal triedu. Pravidelne, ničím nerušene sa vyučovalo v I. triede od 2. septembra a v II. triede od 31. októbra až do konca šk. roku. Prvý polrok sa končil 31. januára, druhý sa začal 8. februára, školský rok bol zakľúčený (uzavretý) 26. júna 1937.

Až 1. septembra 1945 sa opäť začalo vyučovať v slovenskom jazyku na rozdiel od maďarského, ktoré nebolo nikdy prerušené. SNR - Povereníctvo pre školstvo a osvetu výmerom zo dňa 17. augusta 1945 č. 83863/45-III-3 vzalo na vedomie, že dňom 1. septembra 1945 sa obnovuje bývalé štátne gymnázium v Komárne. Vyslala Martina Červenku za dočasného riaditeľa. Gymnáziu bola pridelená budova bývalého benediktínskeho gymnázia na ulici biskupa Királya z roku 1908. Tá však bola vojnovými udalosťami veľmi poškodená a preto v školskom roku 1945/46 nemohla slúžiť svojmu účelu. Navyše keď do neskorej jesene tu boli ubytované vojská Červenej armády a časť budovy bola obsadená do februára 1947 ruskou šoférskou školou. Budova patrila mestu Komárno, ktoré nemalo peniaze na jeho obnovu a ponúkaná cena 12 miliónov korún bola za poškodenú stavbu predsa len privysoká. Vyučovanie sa začalo v školskom roku 1945/46 v troch triedach asi so 143 žiakmi. Do novembra boli otvorené ešte ročníky 4. - 5. a tým sa počet žiakov zvýšil na 240. Posledné ročníky gymnázia neboli otvorené pre nedostatok priestorov. Vyučovalo sa núdzovo v bývalej Štátnej dievčenskej škole na Pohraničnej ulici. Triedy boli ale preplnené, dokonca v niektorých bolo 50 žiakov, ostatné nemohli byť otvorené pre už spomenutý nedostatok priestorov. Štátna ľudová škola poskytla gymnáziu jednu učebňu, školské lavice získalo od rehole benediktínov a ďalšie školské zariadenie poskytla meštianska škola. Aj napriek tomu, že niektoré veľké vydavateľstvá darovali škole knihy, školské učebné pomôcky bolo treba doplniť z mimoriadnej dotácie. Je zaujímavé, že pre nedostatok priestorov a hlavne telocvične, nemohli sa žiaci plne venovať telesnej výchove, ktorá bola nahrádzaná skautingom. Hádam je potrebné poznamenať, že v roku 1945 boli poštátnené všetky cirkevné a obecné školy a učitelia sa stali štátnymi učiteľmi. Darmo, boli to ťažké časy a bolo treba riešiť problémy vo vojnou zničenom štáte. V školskom roku 1945/46 sa začalo vyučovať v šiestich triedach, ale v novembri bola na žiadosť rodičov otvorená 7. a 8. trieda. Na konci školského roku opustilo školu 19 maturantov. Aj v tomto školskom roku gymnázium zápasilo s nedostatkom priestorov, a tak riaditeľstvo štátnej meštianskej dievčenskej školy mu prepustilo 8 učební, telocvičňu, miestnosť pre riaditeľa, izbu pre riaditeľa, zborovňu a byt školníka. Profesori vo voľnom čase doučovali slovenčinu a usporadúvali jazykové kurzy. 8-členný kolektív študentov veľmi aktívne pracoval hlavne na poli kultúrnom a športovom. Mimoriadne aktívny bol samovzdelávací krúžok M. R. Štefánika. Hodno spomenúť aj organizovanie zbierok pre presídlených Slovákov, ako aj pre krajanov. V školskom roku 1946/47 školu navštívili Ladislav Šimonič, ústredný inšpektor, Emanuel Kettner, ústredný inšpektor a Jozef Hlavatý, biskupský komisár. Školský rok 1947/48 sa stal smutne známy hlavne komunistickým pučom vo februári 1948. Sľubný rozbeh školy bol pribrzdený, v prvom rade bolo treba sľúbiť vernosť myšlienkam socializmu a to nebolo každému po vôli. Stále sa vyučovalo v dievčenskej škole, budova gymnázia stála opustená a poškodená vojnou, mesto síce investovalo do jej opravy, ale bolo to málo. Preto žiactvo ústavu sa rozhodlo budovu svojpomocne opraviť, lebo sa stále vyučovalo v budove školy na Pohraničnej ulici. Peniaze získali z verejnej zbierky, z rôznych kultúrnych podujatí a s opravou sa začalo okamžite. Na oslavách mesta 28. októbra 1947 odovzdal budovu gymnázia do bezplatného užívania komisár Ľudovít Bartek. Do opravenej budovy gymnázium dostalo úplne nové zariadenie. A tak ústav 26. novembra 1947 sa presťahoval do budovy gymnázia na ulici biskupa Királya (bývalé benediktínske gymnázium) a odvtedy vyučovanie prebiehalo pokojne bez rušivých momentov. V 9 triedach bolo 393 žiakov v pomere 2:1 chlapci dievčatá. Naďalej aktívna bola mimoškolská činnosť. Časť študentov odišla pracovať na Trať mládeže. K maturitným skúškam 24.-28. júna 1948 pristúpilo 27 interných kandidátov a 7 externých poslucháčov. Koncom školského roku 1947/48 sa prikročilo k jednotnému školskému zákonu. Od 1.9.1948 zákonom č.95/1948 Zb. boli zriadené štvorročné gymnáziá, ktorých prvé ročníky sa pretvorili na stredné školy II. stupňa. Aj v roku 1948/49 zápasilo gymnázium s ťažkosťami, budova nebola stále opravená, a bola slabo zariadená potrebným technickým zariadením (telocvičňa, učebné pomôcky). Ale aj tak vznikli nové paralelné triedy pri 4., 5., a 6. ročníku. Vyučovalo sa podľa vopred schváleného plánu gymnázia a veľké slovo v tých časoch tu mal ČSM, ktorý sa rozhodol vydávať vlastný časopis. Organizovalo sa nesmierne množstvo brigád. Naďalej boli aktivity na poli športovom a kultúrnom, pôsobil aj inštrumentálny orchester, ktorý dosahoval pomerne pekné úspechy. V školskom roku 1948/49 boli zaujímavé nepovinné predmety: francúzska konverzácia, zborový spev, inštrumentálna hudba a športové hry. Školu v tomto roku navštívili: Jozef Hlavatý, biskupský komisár, František Gažo, oblastný inšpektor telesnej výchovy a Juraj Tatár, odborný inšpektor. Budovu gymnázia prepustilo MNV Komárno do bezplatného užívania na 99 rokov štátu s tým, že sa o ňu bude starať. V školskom roku 1948/49 bol v bývalom kňazskom seminári Mariánum, ktorý Povereníctvo školstva, vied a umení poštátnilo 25. mája 1949, bol zriadený štátny stredoškolský internát. Aj tohto bol riaditeľom Martin Červenka. 27. septembra 1948 skúšky dospelosti vykonalo 8 kandidátov. 5. februára 1949 8 externých kandidátov a 11.-15. júna 1949 19 kandidátov. Školu začalo navštevovať 237 žiakov a ukončilo 218.Počas letných prázdnin 1949 sa začalo s opravami budovy, ktoré trvali do októbra 1949. Boli zriadené posluchárne pre fyziku, chémiu a prírodopis, telocvičňa bola naďalej bez zariadenia. V školskom roku 1945/50 boli otvorené paralelné triedy pri I. a III. triede a vyučovalo sa v šiestich triedach. Rímsko-katolícke náboženstvo sa už stalo nepovinným predmetom. 26. septembra 1949 zmaturovalo 9 študentov, 7. februára 1950 1 kandidát, 14.-17. júna 1950 24 kandidátov. Gymnázium nadviazalo v tomto roku priateľské styky s gymnáziom v Telči. V tomto školskom roku 1950/51 gymnázium navštevovalo 178 žiakov, rozdelených do šiestich tried. V školskom roku 1950/51 sa stal riaditeľom školy Ladislav Kočiš, ktorý bol riaditeľom aj v obnovenom maďarskom gymnáziu, ale už nasledujúci rok funkciu odovzdal a venoval sa iba slovenskému gymnáziu. V školskom roku 1951/52 školu navštevovalo 196 študentov, v tom roku boli vytvorené aj večerné triedy. V školskom roku 1952/53 sa stal riaditeľom slovenského gymnázia Ján Miškovic. Toto sa vtedy včlenilo do JSŠ (jedenásťročnej strednej školy), ktorá sa odsťahovala do školskej budovy na Pohraničnej ulici a v budove gymnázia ostala maďarská JSŠ. Riaditeľom JSŠ sa opäť stal Ján Miškovic. Škola mala vtedy 35 denných tried a 9 večerných. Profesorský zbor mal 60 členov.

Nad školou prevzali patronát Slovenské lodenicea Štátny majetok v Komárne. Školský rok 1952/53 začalo navštevovať 149 študentov a skončilo 145 žiakov. Tento typ škôl vznikol v roku 1953, keď školským zákonom č.31/1953 Zb. boli gymnáziá zrušené a od 1. septembra 1953 vznikli JSŠ. V školskom roku 1953/54 v škole pôsobil estrádny súbor, populárny v širokom okolí Komárna. Škola začala trvalo organizovať mnohé exkurzie nielen do okresu, ale aj do celej ČSSR (Mlyňany, Brno, Dedina Mládeže, Bratislava, Sesíleš, Modra, Kováčová a inde). V školskom roku 1956/57 škola nadviazala priateľstvo s DSŠ v Přerove, s ktorou organizovali výmenné návštevy zamerané na šport a kultúru. V týchto časoch tu pracoval divadelný krúžok, ktorý nacvičil viacero divadelných hier. V roku 1959 sa stal riaditeľom Eduard Šebo a pokračoval v práci svojich predchodcov. Pokračovali priateľské kontakty so školou v Přerove, naďalej sa organizovali výmenné návštevy. V školskom roku 1959/60 bolo zriadené večerné štúdium pre pracujúcich v rôznych formách. Školu v tomto ročníku začalo navštevovať 1302 študentov. V roku 1960 vedenie školy zorganizovalo vo svojej réžií za pomoci ZRPŠ veľký pioniersky tábor v Slovenskom raji - Pod Kláštoriskom. V tábore bolo počas školských prázdnin vyše 300 detí a úspešná akcia mala v meste veľký ohlas. V tom čase už mala škola veľmi zvučné meno hlavne na poli športovom, mimoriadne úspechy dosahovali basketbalisti, ľahkí atléti a hádzanári. Naďalej pôsobil divadelný krúžok s každoročnou najmenej jednou premiérou. Ich vystúpenia mali značný ohlas aj v širšom okolí Komárna. Bohatú tradíciu mal aj recitačný krúžok, jeho členovia sa každoročne zúčastňovali, a dosahovali krásne výsledky v Hviezdoslavovom Kubíne a aj na Puškinovom pamätníku, kde sa pravidelne umiestňovali na popredných miestach. Naďalej sa organizovali brigádnicke akcie na pomoc rôznym odvetviam hospodárstva ČSSR. Horúčkovite sa nacvičoval program III. celoštátnej spartakiády. Takto tomu bolo až do konca školského roku 1960/61.

Od roku 1945 prechádzalo školstvo mnohými zmenami. Podľa 3. školského zákona č. 186/1960 sa JSŠ rozdelilo na ZDŠ a SVŠ. Novovzniknutej škole bola pridelená budova bývalej meštianskej chlapčenskej školy z roku 1910 na Sennom trhu, v ktorej po roku 1945 sídlila Stredná priemyselná škola. Takže od roku 1964 má SVŠ, neskôr gymnázium svoju samostatnú budovu, kde sídli dodnes. V školskom roku 1963/64 mala škola 12 denných tried a 2 triedy večerného štúdia. Pri Dome osvety vznikol folklórny súbor Dunaj, ktorý dodnes rozdáva radosť. Pri škole vznikol astronomický krúžok v spolupráci s observatóriom v Hurbanove. Aj v roku 1964/65 sa ešte stále vyskytovali nedostatky vo vybavenosti školy a priestorov, hoci ju navštevovalo 306 študentov, z nich zmaturovalo 158. Ale školský rok sa prakticky skončil 12.6.1965, lebo pre hroziacu povodeň sa prestalo vyučovať. Študenti sa iba zhromažďovali v škole a pomáhali v záchranných prácach v tabakovej továrni do 20.6.1965. A povodeň skutočne prišla a začala sa evakuácia. Školský rok 1965/66 sa začal v polovici septembra 1965, keď žiaci dostali vysvedčenie za predchádzajúci rok. Študovalo 306 žiakov. Je zaujímavé, že v tomto ročníku sa v 1. polroku vyučovalo na zmeny, lebo sa o priestory delili so študentmi Gymnázia s maďarským vyučovacím jazykom, v ktorom boli ubytované rodiny, ktorým povodeň zničila domy. Začalo sa s prístavbou školy. Aj v školskom roku 1966/67 boli problémy s priestormi, lebo už študovalo 314 žiakov. V nasledujúcom školskom roku 1967/68 sa stupňovalo napätie v spoločnosti a niet divu, že sa v januári 1968 začal obrodný proces spoločnosti "Pražská jar". Tento s nadšením privítali, ako pedagogický zbor aj študenti školy, ktorých v tomto roku bolo 350. Hoci aj škola vyvíjala značnú aktivitu vo viacerých oblastiach (hlavne kultúra a šport), mimoškolská činnosť ústavu bola jednoducho neuveriteľná. Študenti sa zúčastnili zakladania klubu Matice slovenskej, navštívili archeologickú lokalitu rímskeho castella Leányvár, observatórium v Hurbanove, rodisko generála Milana Rastislava Štefánika v Košariskách a jeho mohylu na Bradle, Flóru Bratislava 1968 a zorganizovali mnoho iných podujatí. Zlepšilo sa aj technické vybavenie školy. A v lete 1968 nastalo zdesenie a čechoslováci vytriezveli z januárovej eufórie. 22. augusta 1968 vtrhli do ČSSR spojenecké vojská Varšavskej zmluvy chtiac potlačiť demokratický proces v republike. III. A trieda ako odpoveď na zmeny v spoločnosti a ako vzdanie úcty politikovi mimoriadnych kvalít si dala čestný názov "Dubčekova trieda" s tým, že si zlepší prospech a výborne zmaturuje, čo sa im aj podarilo. O svojich aktivitách trieda napísala dva oznamy do denníka Smena (ani neskoršie problémy v živote a práci pre názov triedy nik neoľutoval). Nadšenie začalo ochabovať a veru 354 študentov začalo byť trochu apatických, sklamaných.

V roku 1969/70 sa uskutočnil prechod na gymnaziálne štúdium, boli v I. ročníku otvorené tri triedy - jedna prírodovedná a dve humanitné. Ale ešte v tomto roku sa otvorila aj jedna trieda SVŠ. Tak bolo na škole 12 tried a 367 študentov. Boli oživené priateľské vzťahy s gymnáziom v Győri. Školský rok 1970/71 navštevovalo 389 študentov a pri príležitosti 25. výročia založenia školy bol vydaný bulletin. Žiaci navštívili v Bratislave výstavu diel umelcov mimoriadneho mena - Picassa a Braquea. V školskom roku 1971/72 sa otvoril nový školský dvor, ústav navštevovalo 393 študentov. Bolo založených viacero krúžkov pre mimotriednu a mimoškolskú činnosť:

a) telovýchovno-branný, ktorý bol rozdelený na 1. strelecký, 2. rádioamatérsky, 3. basketbalový, 4. atletický, 5. volejbalový, 6. hádzanársky, 7. turistický krúžok, bola založená TJ Slavia-SVŠ volejbal a futbal.

b) politicko-kultúrne krúžky: 1. krúžok marxleninizmu, 2. spevokol, 3. recitačný a divadelný krúžok. Študenti aktívne spolupracovali aj s ľudovým spevácko-tanečným súborom Dunaj pri Dome odborov. Začal sa vydávať školský časopis Študent (4-krát ročne). V tomto školskom roku boli nadviazané priateľské vzťahy s gymnáziom v Kladne. Školu navštevovalo 473 žiakov. V školskom roku 1973/74 v každom ročníku boli 4 triedy - dve prírodovedné a dve humanitné, školu navštevovalo 435 študentov. V školskom roku 1974/75 sa nadviazali priateľské vzťahy s gymnáziom v Blansku. V ročníku 1978/79 v škole študovalo 424 žiakov, 1980/81 473 (zmaturovalo 105 žiakov). V tomto školskom roku škola získala 80 árov pokusného pozemku na vyučovanie základov poľnohospodárstva. V školskom roku 1982/83, keď školu navštevovalo 476 študentov sa nadviazali nové priateľské styky s gymnáziom vo Veszpréme a so sovietskou školou v Komárome. Ale škola využívala aj cudzie priestory. Štyri triedy v budove gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským, špecializovanú volejbalovú halu na vyučovanie telovýchovy a krátkodobe aj Agrolaboratórium v Komárne - Hadovciach. Naďalej sa zlepšovalo technicko-materiálne vybavenie školy. Zmaturovalo 115 študentov. V ročníku 1985/86 školu navštevovalo 423 študentov, zmaturovalo 112 kandidátov. Vyučovalo sa aj v priestoroch výpočtového strediska SPŠS v Komárne. V ročníku 1986/87 na škole študovalo 397 žiakov, zmaturovalo 113 kandidátov. Začalo sa s vyučovaním odborných predmetov (v prvom ročníku základy odbornej prípravy, II. ročník aj technika administratívy, a v III. a IV. ročníku odborné predmety so zameraním na poľnohospodárstvo, ekonomiku a organizáciu). V školskom roku 1987/88 štúdium začalo 401 študentov a 102 kandidátov zmaturovalo už aj z odborných predmetov. Školský rok 1988/89 (študovalo 437 žiakov a zmaturovalo 88 študentov), priniesol do najširších kruhov spoločnosti nové názory na usporiadanie celkovej politiky v republike. Prenikali názory zo susedných štátov, hlavne však z Maďarska a Poľska, kde sa obrodný proces začal predsa len skôr. Začali sa demonštrácie proti socialistickému politickému systému, ktoré boli brutálne potlačené. Daromne. Prišiel november 1989.

November 1989, ktorý sa stal historickým medzníkom vo vývoji spoločnosti, výrazne poznačil i naše školstvo. "Výchova a vzdelanie sa zbavuje ideologických koncepcií, bude sa uskutočňovať v duchu vedeckého poznania a v súlade so základmi vlastenectva, humanizmu a demokracie." (MŠ SR, 1989) V praxi to znamená, že sa škola stala apolitickým subjektom, zbavila sa mnohých nezmyselných povinností, prestala byť direktívne riadená a výrazne sa posilnila právomoc škôl. Od roku 1991 sa škola stala právnym subjektom. Gymnázium ako typ strednej školy (SŠ), mení svoju podobu, poslanie. Prestáva suplovať stredné odborné školy tým, že sa zrušili odborné predmety. Jeho rozhodujúcim poslaním zostáva príprava na vysokoškolské štúdium. Zmeny štýlu práce nastali aj na našej škole. Spočívali v zrušení ideovo-politického vzdelávania, sľubu pedagogického pracovníka, oslovenia "súdruh, súdružka" a pozdravu "Práci česť!". Vzápätí ukončili svoju činnosť ZO KSS a SZM. Upravili sa predpisy pre maturitné skúšky. Zrušila sa povinná písomná i ústna skúška z ruského jazyka (RJ). Výuka RJ sa riešila zrovnoprávnením všetkých vyučovacích jazykov, vrátane ruštiny. Prijímacie skúšky sa konali podľa nových pokynov a kritérií. Pripravili sa nové vyhlášky MŠ SR o stredných školách, o prijímaní na SŠ a ukončovaní štúdia na SŠ (80/91, 79/91, 102/91). V školskom roku 1990/91 sa zaviedol nový učebný plán, na základe ktorého sa znížil počet vyučovacích hodín, vrátane rozširujúcich na 30 hodín týždenne. Podstatne sa rozšírila škála voliteľných predmetov v 3. a 4. ročníku. V 1. ročníku sa opäť zaviedlo vyučovanie predmetu estetická výchova a to 2 hodiny týždenne. Začala sa tiež v tomto ročníku povinne vyučovať informatika. Od školského roku 1993/94 sa postupne zavádza vyučovanie etickej výchovy v alternácií s náboženstvom. Vo výuke telesnej výchovy sa prešlo z 2 hodín týždenne na tri. Posilnila sa najmä výuka cudzích jazykov, založená na dobrovoľnom výbere dvoch jazykov. V našej škole z nemeckého jazyka, anglického jazyka, francúzskeho jazyka, španielskeho jazyka. Nedostatok kvalifikovaných učiteľov najmä anglického jazyka, prináša so sebou obrovské problémy. Aj preto škola využíva možnosti získania lektorov z USA a Kanady. Od roku 1990 sa u nás vystriedalo 11 zahraničných lektorov. V školskom roku 1991/92 začala SŠ riadiť namiesto zrušeného Zs KNV školská správa Bratislava VII. Riaditeľom sa stal PhDr. Miroslav Pius. V tom istom školskom roku vznikla Rada školy, ktorá podľa jej štatútu je "iniciatívnym a poradným samosprávnym orgánom vyjadrujúcim a presadzujúcim záujmy rodičov, žiakov a verejnosti v oblasti výchovy a vzdelania". ŠO SZM bola nahradená Študentskou radou, ktorá zastupuje záujmy študentov (tvoria ju zástupcovia z jednotlivých tried) vo vzťahu k vedeniu školy a pedagogickému zboru. Podieľa sa najmä na riadení mimotriednej a mimoškolskej aktivity na báze dobrovoľnosti, záujmov a požiadaviek študentov. Má svoj štatút, ktorým sa riadi. V roku 1990 nastala zmena i vo vedení gymnázia. Riaditeľ školy Eduard Šebo, ktorý viedol túto školu 31 rokov, odišiel do dôchodku. Do funkcie riaditeľky bola zvolená Alica Koczianová, učiteľka tejto školy. K ďalšej zmene na poste riaditeľa školy došlo v lete roku 1997. Od začiatku šk. roku 1997/98 je riaditeľom školy Mgr. Ondrej Gajdáč, ktorý vedie školu dodnes.

Škola už pred novembrom 1989 zápasila s nedostatkom priestorov. V roku 1968 bola vybudovaná prístavba, tá však nestačila, preto podľa dohody sa využívali priestory v budove maďarského gymnázia. V oboch školách postupne narastal počet žiakov, preto bola vypracovaná projektová štúdia, ktorá počítala s určitým prepojením oboch gymnázií získaním všetkých objektov na dnešnej Špitálskej ulici. V štúdií sa počítalo s ďalšou prístavbou pre našu školu s 12 učebňami, kabinetmi, spoločenskou miestnosťou. K realizácii nedošlo vzhľadom na nové skutočnosti. Jediným riešením zostala nadstavba na starú budovu, ktorej projekt je už vypracovaný. Počíta sa so 7 učebňami a 5 kabinetmi. Chýbajú však finančné prostriedky na realizáciu projektu. A tak dlhé hodiny riešenia priestorových problémov oboch gymnázií vyústili v to, že naša škola postupne uvoľnila triedy v maďarskom gymnáziu a dostala do prenájmu triedy v bývalom Dome politickej výchovy. Nie je to najšťastnejšie riešenie, nakoľko tieto priestory sú od gymnázia vzdialené. Výchovno-vyučovací proces je brzdený, prechádzanie do druhej budovy spôsobuje pomerne veľké časové straty, žiaci sú odtrhnutí od života školy. A práve táto situácia je pre pedagógov i žiakov nášho gymnázia najťažším bremenom a neprospieva jeho zdarnému napredovaniu.

O našich priestorových ťažkostiach boli informovaní všetci ministri, ktorí sa od revolúcie vystriedali v tomto kresle. Osobne nás navštívili Ladislav Kováč, Ján Pišút, Jaroslav Paška, Eva Slavkovská i terajší minister Milan Ftáčnik. Od leta roku 1988 sa však postupne začalo s budovaním nadstavby na terajšiu budovu. Celá strecha prešla rekonštrukciou, znamená to teda, že nadstavba je reálnou budúcnosťou, jediné čo môže tento rozbehnutý projekt zabrzdiť je nedostatok prostriedkov na jeho dokončenie. Práce na budovaní nadstavby dodnes pokračujú i v priebehu školského roka. Teda ak sa nadstavba úspešne zrealizuje, mohla by mať škola na určitý čas priestorové problémy vyriešené, ale kedy bude nadstavba dokončená, závisí už len od prísunu finančných zdrojov z ministerstva školstva SR.

V októbri 1999 našu školu navštívil aj terajší minister školstva Milan Ftáčnik, ktorý pozdravil pedagogický zbor, zaujímal sa o pokračovanie výstavby podkrovia a prezrel si učebne informatiky.