Ľudovít Jaroslav Šulek

(kresba akad. sochárky Ľudmily Cvengrošovej, fotografie Ľ. J. Šuleka sa nezachovali)

Pamätná tabuľa na počesť Ľ. J. Šuleka
na priečelí budovy školy

Mladé roky Ľudovíta boli poznačené úmrtím oboch rodičov. Otec Ján Šulek, ktorý získal na vyšších školách (kolégium v Debrecíne a lýceum v Kežmarku) vzdelanie, aby mohol zastávať kňazský úrad, no pre nedostatok miesta pôsobil najprv ako učiteľ. (Od roku 1797 rektor ev. školy v Hybiach, v rokoch 1801-1805 učiteľ v Mošovciach, tu bol žiakom aj Ján Kollár). Až potom bol evanjelickým farárom v Pržne na Morave, potom v Sobotišti. Ján Šulek bol dva razy ženatý, prvou ženou mu bola Rozália Margaréta rodená Weberová. Hoci zomrela ako 33-ročná (1782-1815), mal s ňou 9 detí. Z nich sa stal známym najmä Ján Michal Šulek, lekár (1806-1860), ktorý bol autorom prvého ortopedicko-traumatologického diela pre ránhojičov u nás. Druhou manželkou Jána Šuleka bola Mária, rodená Neumannová (1786-1837), s ktorou mal tiež 9 detí. Z nich vynikol Bohuslav Karol Šulek (1816-1895), redaktor viacerých novín a od roku 1874 tajomník Juhoslovanskej akadémie vied v Záhrebe. Ďalšími známymi osobnosťami z tohto manželstva boli slovenskí martýri z revolučných rokov 1848-1849, Ľudovít Jaroslav, o ktorom bude nižšie reč podrobnejšie a Vilko (1829-1848). Ich nie každodennými sestrami boli Hermína (1829-1879), manželka ev. farára, básnika a náboženského spisovateľa Jána Jaroslava Boóra (1817-1894) a Ľudovíta Mária (1817-1894), matka Pavla Štefánika, babička Milana Rastislava Štefánika. Ľudovít Jaroslav Šulek sa narodil 12.9.1822 v Sobotišti v národne uvedomelom prostredí rodiny. Jeho mladé roky boli poznamenané úmrtím oboch rodičov v jednom roku (1837), keď mal Ľudko 15 a Vilko 12 rokov. Ľudovít Šulek v roku 1841 začal študovať na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu sa prvýkrát stretáva s Ľudovítom Štúrom, námestníkom prof. J. Palkoviča, ktorý bol profesorom slovenskej histórie a filozofie dejín. A práve Štúr bol tou osobnosťou, ktorá mala rozhodujúci vplyv na rozvoj osobnosti mladého Ľ. Šuleka. Boli to hlavne tézy Heglovej filozofie protikladov - procesu vnútorného vývoja, prekonávanie a víťazstvo nad zastaraným, ktoré časovo boli blízke každému Štúrovmu žiakovi. Šulek si pozorne zapisuje do svojho denníka množstvo poznámok, hlavne výrokov Ľ. Štúra, ktorý sa stal jedným z významných prameňov Šulekových názorov na dianie na Slovensku a na kvasenie v Uhorsku. Ale Šulek nenasledoval epigónsky a bezvýhradne svojho učiteľa. Nepáčila sa mu Štúrova autoritatívnosť a neuznával očakávanú otrockú poslušnosť žiakov, vyplývajúcu zo značných zásluh ich profesora. Šulek aktívne pôsobil v Slovanskom ústave, kde pôsobil aj Štúr. Na pôde ústavu odznievali prednášky, básne slovenských básnikov, kultúrno-politické prejavy alebo vlastné prednášky študentov lýcea. V Šulekovi vyzrel mladý muž so záujmom o publicistiku. Zaujímajú ho dôležité demograficko-štatistické údaje o slovenských mestách a obciach, o dobrodružnom živote Morica Beňovského. Tento záujem sa premieta aj do roviny ochotníckej hry, na ktorú sa Šulek pripravoval ako herec. Zaujal ho i život legendárneho zbojníka Vdovčíka a tiež významní muži z maďarského tábora, ktorí prekonali typickú nepriazeň svojho prostredia a mali netradičný vzťah k Slovákom. Napríklad vo svojom denníku zo dňa 2. februára 1843 spomína, že keď v Turci získaval mnoho zemianskych podpisov na vydávanie Štúrových novín, práve Juraj Kossuth, ktorý bol uvedomelým Slovákom, pozitívne sa vyjadruje o správaní grófa Majlátha k Slovákom. Šulek v roku 1843 ukončil svoj denník a ďalšie krátke obdobie jeho života ostáva medzerovité a máme len kusé správy o jeho činnosti. Možno by bol denník ukončil, podobne ako ostatní národovci po meruôsmych revolučných rokoch, aby verejnosť oboznámil s jednou dôležitou etapou vývoja Slovákov v 19. storočí. Podobne v kusých zlomkoch sa nám zachovala aj jeho básnická tvorba. Dňa 13. marca 1845 Šulek prichádza pokračovať v štúdiu evanjelickej teológie do Halle. Bol to čas úporného štúdia a výraznej národnej aktivizácie. Cestou z Halle sa zastavil v Bratislave. Bratovi Drahotínovi Bohuslavovi písal do Záhrebu 5. mája 1845, že sa 6 týždňov zdržal v Bratislave, stráviac celý čas pri Štúrovi, kde s ním rokoval o spôsoboch pozdvihnutia slovenského národa. V Krajnom sa Šulek zdržal až do jesene 1845. Dňa 1. 8. 1845 sa zjavuje prvé číslo Štúrových novín, kde Šulek prispieva svojou prvou informáciou o národných oslavách na Javorine, kde účastníci zapálili vatru, prednášali básne a zaspievali večernú nábožnú pieseň. Od roku 1846 sa Šulek stáva Hurbanovým kaplánom v Hlbokom. Ľudovít si všimol nevšednú Hurbanovu aktivitu vo funkcií dekana, jeho vzťah k školám a učiteľom v okolí jeho pôsobnosti. Šulek sa zapájal do domácich zložiek národnej práce zakladaním knižníc, spolkov miernosti a nedeľných škôl. Mnohokrát musel zastupovať Hurbana v kňazských povinnostiach.